Radošina/Bratislava
25. decembra (TASR) - Začínalo ako divadielko pre 32 divákov. Za 60
rokov prešlo vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesťdesiate roky,
sedemdesiate, osemdesiate i deväťdesiate roky ovplyvnené Nežnou
revolúciou až po súčasnosť. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na
spoločenské dianie, čím si roky získavalo a doteraz získava množstvo
svojich divákov.
Od založenia Radošinského naivného divadla (RND) uplynie v pondelok 25. decembra 60 rokov.
"Tuším som vtedy pred šesťdesiatimi rokmi ani nešiel zakladať
divadlo, ale skôr so skupinou stredoškolákov sme sa chceli na Vianoce v
rodnej obci predstaviť na javisku miestneho kultúrneho domu trochu inak.
Teda hlavne nie v kostýmoch a na tradičnej ochotníckej scéne v nejakom
starom titule. Chceli sme byť iní a divadlo robiť inak. Mali sme v
úmysle civilne oslovovať divákov v rámci jednoduchého príbehu a v
sprievode scénok, monológov, básní a piesní, ktoré na javisku hrala
miestna kapela," uviedol pre TASR zakladateľ a vedúca osobnosť
divadla, spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec i textár
Stanislav Štepka.
Za oficiálny dátum vzniku RND sa považuje dátum prvej premiéry. Divadlo
založil vtedajší poslucháč Pedagogickej fakulty v Nitre a dlhoročný
radošinský divadelný ochotnícky herec a režisér Stanislav Štepka. RND je
autorským divadlom s originálnou poetikou, ktoré od počiatku až dodnes
uvádza hry jediného autora a to práve Štepku. Jeho sídlom bola obec
Radošina, neskôr sa presťahovalo do Bratislavy.
Prvým titulom súboru bola satirická javisková koláž scénok monológov,
básní a piesní Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963). Ako
Štepka priblížil, prvá hra im ukázala, že možno ambícia byť iní bolo
zrazu veľa, keďže diváci boli "akísi rozpačití". "Ale rozpačití sme
boli aj my po predstavení. Povedali sme si: musíme s tým niečo urobiť. A
najmä veľa robiť. Aj sa stalo. Po troch rokoch to už aj iné bolo," vysvetlil režisér.
Podľa jeho slov roky 1963 až 1970 boli učňovské pre RND. "V
kabaretných pásmach či hrách som ako autor hľadal a skúšal svoje
autorské možnosti v tituloch Pitva, Z duba padol, oddýchol si a Pŕŕŕ v
malom radošinskom divadielku pre 32 divákov. Potom v roku 1970 prišiel
legendárny Jááánošííík a s ním aj prvý veľký úspech, ktorý sme po roku
potvrdili aj tragifraškou Človečina," pripomenul Štepka.
Počas svojej 60-ročnej histórie prešlo divadlo vlastným i spoločenským
vývojom, ale vždy terčom jeho humoru a satiry boli ľudské slabosti,
národná mentalita i moderný spôsob života.
Mimoriadnym a netradičným medzníkom v dramaturgii a v smerovaní divadla
bolo uvedenie Štepkovej hry Slovenské tango (1979) v réžii prvého
profesionálneho režiséra v RND Ivana Balaďu.
Príchod režiséra Juraja Nvotu a hudobného skladateľa Jána Melkoviča
mimoriadne tvorivo poznamenal tvorbu divadla. K významným titulom tohto
desaťročia patria inscenácie Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B
(1984), Ženské oddelenie, (1987), Loď Svet (1988).
Priam manifestačný ohlas malo uvedenie "federálneho muzikáliku"
pražského Semaforu a RND autorov na scéne Štúdia S Nevesta predaná
Kubovi (1984) a predrevolučnú pozornosť divákov a kritiky vyvolala
prelomová Nvotova inscenácia Štepkovej hry Vygumuj a napíš (premiéra 21.
septembra 1989). V 80. rokoch divadlo pre STV nakrútilo dva
stredometrážne filmy Víno vinovaté (1983) a Dedinský sen (1984).
V 80. rokoch minulého storočia divadlo účinkovalo v Malej scéne PKO v
Bratislave. Od jari 1989 do konca júna 2015 pravidelne vystupovalo na
stálej scéne na Škultétyho ulici v Bratislave. Od septembra 2015 má RND
vlastné priestory na Záhradníckej ulici v bratislavskom Ružinove.
Po revolúcii divadlo začalo zájazdovo účinkovať aj v zahraničí a popri
tom predstavilo divákom ďalšie tituly. Medzi nimi napr. Pokoj domu
tomuto (1990), Lás-ka-nie, Delostrelci na Mesiaci (1992), Hostinec Grand
(1993), Materské znamienko, Kino Pokrok (1995), Konečná stanica (1997),
či Včela v zime (1999). Významná bola spolupráca Štepku s autorskou a
hereckou dvojicou Lasica – Satinský v inscenáciách Kam na to chodíme
(1991) a Dohoda možná (1994).
V prvých dvoch desaťročiach 21. storočia RND uviedlo ďalšie úspešné
tituly ako Súpis dravcov(2000), Jááánošííík po tridsiatich rokoch
(2000), Na jeden dotyk (2002), Generál (2004), Veľké ilúzie (2007),
Stvorenie sveta (2008), Niekto to rád slovenské (2008), Nesladím (2010),
Šťastné konce (2012), Polooblačno (2012), Jááánošííík po tristo rokoch
(2013), Zmiešaná štvorhra (2015) a iné. Hra Deti doby (2023) mala pred
niekoľkými dňami v Piešťanoch už svoju 59. reprízu.
RND od roku 1971 pravidelne účinkovalo v kabaretných a v silvestrovských
programoch. V 80. a v 90. rokoch divadlo nahralo pre Slovenský rozhlas
25 hier zo svojho repertoáru. Takmer všetky Štepkove hry vyšli v knižnej
podobe, avšak z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum hier, ktoré
boli zaznamenané na nejaké médium.
Do konca júna 2022 RND uviedlo vyše desaťtisíc predstavení, ktoré videlo
viac ako tri milióny divákov. Príkladom popularity ich predstavení je
nevšedný rekord, keď v júni 2017 uviedlo tisícu reprízu inscenácie
Jááánošííík alebo Správa o legende.
Za najväčší úspech RDN Štepka jednoznačne považuje svojich divákov. "Už
šesťdesiat rokov sú s nami, čo si nesmierne vážime. Divadlo bez divákov
asi nie je divadlo. Odohrali sme vyše desaťtisíc predstavení, ktoré sme
s veľkou pasiou prežili s divákmi na Slovensku, Česku, ale aj v USA,
Kanade či Austrálii. Uviedli sme pôvodných sedemdesiat inscenácií.
Pritom mám pocit, že tie naše hry nikdy neboli na jedno kopyto. Vždy sme
sa usilovali prísť pred divákov s inou, novou a zaujímavou témou. A tém
je tu stále viac než dosť. Povedzme ešte na ďalších šesťdesiat rokov," dodal pre TASR Stanislav Štepka.